II. Punčový tesco rez , becher spešl edišn , papierová party čiapočka a zapnutý počítač..
...opäť jeden z tých večerov , kedy milujem cítiť samotu
22:15 na hodinkách , izba v polotieni , tarotove karty , runy a voňa santalovej tyčinky mi pomáhali dostať sa do úplnej piatkovej pohody..
Z čítania papierov , ktoré obsahovali doplnujuce informácie „ako správne kreslit runy na telo“
ma vyrušil jemne sa stupňujúci smiech , ktorý pomaly hlasnel v mojich ušiach..
„jeeeeej Caramelka ideee“
rýchlo som si sadla na posteľ a snažila som sa mat v očiach cely priestor izby..
Nemám rada, keď neviem kde sa zjaví , aj po tolkých razoch ma to dokáže stále vyplašiť...
skočila mi na koléna a zvonivo sa smiala , začal náš obvyklí rozhovor bez slov..
Má sa dobre , vraj ma doma nové mačiatko , ale vždy chcela aj tak klokana , trochu ju trápi ujo v čiapke , ktorý ju straší keď zaspáva , a ďalších kopec vecí , ktoré prežíva decká dušička..
Caramelka , svojim menom Anabel je skoro 4 ročné dievčatko , ktoré ku mne začalo chodiť asi pred trištvrte rokom. Caramelka preto , lebo vonia po podomácky vyrobenom karamele , nastoknutom na drevennej špajdličke čo mi často potvrdzuju aj jej ulepené šaty..
Začalo sa to nevinnymi snami , kde ku mne prichádzala iba tak nenápadne.. na pár chvíl..
postupne sa naše stretnutia premenili z „nahodnych“ na cielené..
Keď ma Caramelka volala , zrazu som sa cítíla veľmi unavená a zalomilo ma niekde na spánok.. pri telke , v izbe či po ceste v dopravnych prostriedkoch..
Až teraz s odstupom času , mám veci ,ktoré sa diali spracované a vyhodnotené..
Preto, aby som dokázala vnímať jej jemnu vibráciu a prítomnost som sa musela dostať do inej hladiny vnímania sveta a to dokázal vesmír zariadiť najlahšie tým že ma uspal..
Dnes už celý tento proces vnímania , u mna prebieha na otrochu vyššej úrovni , ale aj tak mám velký kus práce stále pred sebou..a teším sa..
Malá je úžasná , zo zapísanych faktov som si poskladala mozaiku , ktorá mi pomáha každou jej navštevou , posúvať sa ďalej a ďalej..
Odhalím vám pár zapísanych bodov,aby ste mali väčšiu predstavu o tom ako fungujeme :
1) prichádza nečakane , nepravidelne väčšinou keď potrebuje radu, či inú pomoc
2) keď mi zdelí čo ju trápi , uvolním sa a snažím sa pomoct jej tým , že sa v duchu rozprávam s ľudmi , ktorý su zamiešaný do daného problému o pár hodín či dní sa celá situácia zmeni prieznivo pre Caramelku. Čo mu prinútilo uvedomiť si akú mám v tejto „hre“silu
3) ona si na stretnutia somnou pamätá aj po tom čo sa zobudí a často sa o mne snaží rozprávať s ľudmi , ktorých má okolo seba, ale tí tomu nevenujú pozornosť.
4) komunikujeme bez slov
5) býva pár kilometrov od mesta Vík na Islande , v domčeku s rodičmi a dedkom
6) volá ma Biela , vraj mávam veľa bielej farby ( myslím že myslí auru )
8) a najviac z celej rodiny miluje svojho deduška , ktorý s ňou trávi veľmi veľa času.
toto by bolo v skrate všetko čo o nej hovorí moj diar.
Dnes za mnou prišla , lebo si nevie poradiť s malým ujom v čiapke , ktorý príde vždy keď zaspáva. Cez deň skrýva veci v dome , premiestnuje ich Caramelke pod posteľ alebo do rohu za skrinku s knihami. Následne ju členovia rodiny obvinia , a zasypú vyčitkami prečo nosí všetky tie klinčeky , lyžičky , mince a iné domáce haraburdy k sebe do izby..
„hmm malý ujo v čiapke??do rohu? mince??Island ,“
vyhrábavala som z hlavy všetky informácie , ktoré by mi mohli pomocť
... „škriatok, to musí byt škriatok“
Island je jediná krajina na svete , kde vláda uznáva existenciu škriatkov , víl , elfov a iných bytostí , žijú tam v súlade s tymito bytostami a ked nahodou nastane situacia kedy sa tieto rozdielne svety ľudí a zazračných tvorov pretínaju riešia to na viacerych úrovniach.
Na výstavbu ciest alebo inych stavieb pýtaju povolenie práve zo sfér druhej strany.
Ľudia im často stavajú príbytky z kameňa no myslím že to je skor symbolická záležitosť.
Napádali ma kvatná mentálnych informácii z kních či filmov ktoré ma ubezpečovali že jej nechce ublížíť
máááááááááááááááááááááááám to , mááám to....
Nosí jej dary , stále dokola do rohu jej izby , snaží sa s ňou spriateliť a keďže nereaguje , začína chodiť častejišie a častejisie čo malú Caramelku viac a viac plaší..
Nekonečných desať minut som jej vysvetľovala , že jej nechce ublížit práve naopak , keď sa s ním skamaráti bude to pre ňu to najkrajšie kámaratstvo , chvílu kládla odpor , že jej stačím ja a deduško ale nakoniec povedala , že rozumie a skúsi to..
Nenapadla ma iná jasná cesta ako sa spriateliť so škriatkom zo dňa na den , okrem tej ktorá bola zfilmovaná vo filme Herry Potter „darovať mu svoju vec“
Tak sme po hodine kombinovania zostavili presný plán akcie.
pobozkala som ju na vlasy a ona zmizla..
Precitla som pred bedňou ktorá ukazovala 22:35 ...
„Prosím?“ nechápavo som sa opýtala do ticha rozliehajúceho sa v dome..
snažila som sa svojej hlave túto nelogickú informáciu vyvrátiť a obehla som všetky hodiny v dome.
22:37 prisámbohu.. tak toto je konečná dámy a páni.. bola to minimalne hodina pätnásť...a nie že dvadsať minúúúúúúút..
Z garáže som si doniesla becheru lemon naliala si polku trojdécáku, priateľom o ktorých si myslím že ich u mňa už nič neprekvapí som poslala rychlu sms :
„vyhrali sme čas neexistuje“
... radovala som sa , slopajúc spešl edišn až kým ma tá radosť ( či alkohol?? )nezlomili do postele...
Komentáre