cherivedi

I . 

                

Sedela som chrbtom k severu , jemne sa pohupovala na stoličke , ktorá priťahuje do svojich 5 noh s koliečkami všetky geopatogenne energie z blizkosti niekolkych metrov , drevennym penisom , ktorý som dostala do daru minuly víkend som si stláčala akupresurne body na tvari a snažila som sa vymyslet plan ktory by ma spasil zo zajtrajšej štatistiky...

„to nieje možné.. to nieje možné...“ zvyšovala som intenzitu hlasu..

„do piči, to nieje možné , aby ma nezachranili!! kto mi pomoha denno denne hladat zapatrosene veci? kto ku mne chodi , ked potrebujem počas noci odstraniť herpes? bolest hlavy? ci usmrkany nos??“...

mám 11 a pol hodiny , aby som uverila na zázrak..

zaspávajúc som do vesmíru opakovala tiché „ verím, verím a spolieham sa na vás“...

 

„otvorte si ikonu umiestnenu na ploche s názvom skuska a pracujte“

 

dvojite kliknutie na ikonku velkeho zeleného X , ako Excel bolo pre mna začiatkom aj koncom..

minuty ubiehali a mna nenapadalo nic ine , len sa pokusit najst vypracovane zadanie niekde v počítači.. nejako som sa nevedela vysomarit kde zacat , napadol ma milý psík od Microsoftu , ktory ma vždy rozveselí , ked máva chvostom a hľadá zadany subor v kompe..

no tento krát to nezvládol..

 

„pán profesor mne sa to zaseklo..“  vybehlo zo mna..

rychlo som štuchla reštart , aby zmizla hlava hladajuceho psa..

„prosím?? a čo ste robili??“  nadviazal komunikaciu , kráčajúc mi na pomoc..

„ ... asi som rýchlo klikala, no a  teraz možem začat od znova...“ dodala som vážnym hlasom

„ukážte mi to.. kde ste sa dostali?? ja vám to urobim.. „

rýchle klamstvo pre dobro ludstva..

„mala som tušim tretí bod“

„no ostatný sú na piatom , pracujte rýchlejišie!“

nepochopitelnymi kombinaciami vzorcov a štuchaniami mišou mi nakoniec urobil zadanie do bodu styri a odišiel na svoje miesto.

potešila som sa ..

počkala som desat minut a povedala som , že mne stači Ečko, či nahodou tie 4 zadania nestačia, na prejdenie skuskou..

„ Ani omylom slečna  , skúste sa opytat ked budete na 15ke“

prešla dalšia hodina a ja som sa pomaly vzdávala..

„čo som čakala? že možme použit anjelov na štatistiku?“

miešali sa vo mne pocity podpory a odporu..

„neodídem ,nemožem odísť.. musím proste len veriť , moje negatívne myslienky im isto nepomožu pri zachrane“

 

„do konca vám ostava hodina desat minut“ po tejto vete sa otvorili dvere z chodby a vošiel..

vošiel.. a ja som vedela že prišiel aby ma zachranil...

Predali si stafetu , povodny statistikar opustil triedu.

„Pán profesor je mi to trošku blbé,ale chcem Vás otvorene poprosiť či by ste nebol taky dobry a nevypracoval mi zadanie aby som mala Ečko a prešla dalej..“

po minutovom hrobovom tichu sa presunul ku mne..

prve dve minuty sa ma snažil naviest vzorcami , potom postupom a presnym popisom..

ked videl ze som naozaj strateny pripad vytrhol mi myš a pracoval..

...do bodu číslo 15..

 

po skúške ma zastavil a s vážnosotu sa opytal

„ prepacte ja tomu,ale aj tak nerozumiem prečo ste prišla? ked nič neviete? čo by ste robila keby neprídem??“

„vedela som že prídete pán profesor.. musel ma prísť  predsa niekto zachranit..“

„dakujem vám pán profesor ešte sa uvidíme... " usmiala som sa a utekala som po schodoch..

 

 

***

 

Ľudia si neuvedomujú , že nás materialny svet , hraničí s ríšami roznych druhov a to že ich nevidime , neznamena že neexistuju.. Často krát z vlastného strachu odmietame jasné znamenia o existencii anjelov , elfov , víl ,  paralelnych časov a roznorodych svetoch duši...

a oni?? čakajú kým ich oslovíme , aby nám s nekonečnou láskou splnili všetky prosby...

tak... dotoho..

***

 

 

 

... skuška ma vyštavila , a tak jedine naco som po ceste domov myslela bola postel..

v rámci šetrenia času som si vyzliekala oblecenie uz od dveri,  a snazila som sa ich hadzat na vyvysene miesta, aby sa k nim nedostali psi , ktory podla mojich dlhomesacnych analyz nenavidia Naomi Cambel, ked tak miluju preštiavat jej vonu na mojich veciach.

pred postelou padli za obet posledne kusy handier..

oblial ma neprekonatelne užasny pocit studenej periny pokrkvanej medzi nohami..

krááása..

klipkali mi oči a napadla ma Caramelka..

už dlho sa mi neozvala.

v polospánku som sa pomalym myslením snažila vydedukovať ako sa ludia maju ked sa dlho neozvú..

nebolo mi jasné či sa majú tak dobre , alebo tak zle.. ze nepocituju potrebu pripomenut sa.. moja hlboka filozoficka chvilka , opat nestihla mat dokoncenie.. predbehol ju 4 hodinovy spánok..

 

... prebúdzala som sa..

pomaly som otvarala oči ..

pomaly .. hmm pomaly otváram oči už dlhe roky..

ked som bola menšia hrala som sa rozne hry..

jednou z mojich oblubenych ,  bola príprava na prebudenie v inom svete..

podstata hry bola jednoducha, zakaždym ked pocítite že sa vám duša vracia  do tela a vy sa pomaly zobudzate , robte to pomaly..a precízne..

opatrne rukami skumajte druh perinovej latky, okolitu vonu ,  množstvo slnka ktoré vám cez viečka preníka do očí , pozorne zapajajte vsetky zmysli.. a ked si myslíte že ste pripraveny naozaj na všetko..

otvorte oči!!!

následne sa potešte že ste stále bez zmeny vesmirnej polohy doma a možte spokojne vstat...

po dlhorocnej praxi , vám postačí jeden zmysel na rozoznanie miesta , tak ako v toto popoludnie..

zvučka komisára rexa , rychlo varná konvica na vrchole bublania a štekajuci psi ma ubezpečili , že som opat chvala Panu Bohu nebola unesena nikde proti svojej voli..

 

„ca..chhh caute“ vošla som zivajuc do kuchyne..

„ahoj tak ako bolo? „

„dáš si čaj?“

„jeej kačkaaa? nejdu mi Simsovia , nevies ako to zapnem?“

„noo oprav mu to a vrát sa sem prosím ta , chcem si objednat tie teplaky cez internet čo som ti hovorila , pamatas sa?“

 

stačilo mi pár minut a pochopila som že dnes su na mna moc rychli , a stiahla som sa s miskou cornflekou jogurtom a hrozienkami naspat do izby..

 

„I wanna love you  ......and treat you right....
I wanna love you  .........every day and every night.“

 

..zvučka mojho mobilného aparatu.

 

-         „ prosim ?“

-         „dobry den tu Slovenská sporitelna, voláme našim zákazníkom..“

-         „ano , ale ja som v ČSOBečke..“

-         „Vlado??!!“

-         „heh ahoj , už si sa nechytila“

-         „nie.. dnes nie.. naposledy som sa chytila pred 3 rokmi...“

-         „volám ti kvoli tomu mejlu čo si mi včera poslala, chcem ti povedat že aj ja som rád a že to cítim podobne.“

-         „tak super potom, teším sa potrebovala som doriešit staré vztahy a chcela som aby si vedel, že som Ti odpustila a vlastne som sa ti chcela podakovat , že som ta stretla.. šak si to čítal..

-          este ste v Anglicku??“

-         „ano“

-         ..........................................

-         .............................................

-         .................................................

-         „tak...... budeš vela platit.. utekaj“

-         „ano maj sa..

-         aj ty Vladuš , drž sa..

do tejto časti rozhovoru som mala pocit dobre vykonanej vesmirnej práce, krása další bod z mojej srdcovej nástenky odtráneny.. pomyslela som si a išla som stlačit červené tlačitko /zložiť/  na znak potvrdenia úspechu...

                  .....

-         „Katka?!!!“

-         „ano?

-         „chcel som Ti povedať.... už mi nepíš , mám s Jankou spoločny Mejl..

-         .. a tažko sa mi potom vystvetluje prijatá pošta“

-         „jasné chápem , pa“

 

zložila som a chvilu som premýšlala či som si ten koniec rozhovoru neprimyslela...

 

„ježiiiiiiiš to je jebo“

v hlave sa mi búrili myšlienky , všemožného druhu..

snažila som sa rozpamatat čo vlastne som mu napísala do mejlu.. nakoniec som zapla comp a našla odoslaný mejl..

 

 

 

.. sedela som na osvetlená umelým svetlom z monitora a plakala , plaka a pripadala som si taká krehká , krehšia.. najkrehšia vo vesmíre..

to že ma vobec nepochopil , vyvolalo ďalšie skyté pocity...

 

***

Keď sme išli na Zem , tešili sme sa sem, pretože je to jedno z mála miest , kde naše myšlienky dostávajú viditelnú formu.. S láskou sme si vymysleli telo podla svojich predstáv , vybrali najvhodnejsiu rodinu, pri ktorej si možme splniť svoje túžby.. Brali sme to ako dar..

a teraz keď sme na Zemi??

kolko krát ste ranajkovali zmrzlinu, čokoládu či gumenne cukriky?? ked ich tak milujete??

kolko krát ste povedali niekomu cuzdiemu, ako velmi vás priťahuje?

prečo nepobozkáte okoloiduceho človeka , keď to tak cítite ?

prečo sa nemilujete s tym , s kym mate chut , teraz a tu??

 

tak ako v tomto prípade ma občas zloží pocit bezmocnosti a miliony otazok, keď vidím ako ludia reaguju na otvorenú lásku.. klaknem si a mám pocit že som tak stratená a sama..

netrvá to dlho a príde ma zachránit..

..pán s rovnakým nosom ako ja..

...s vykrojenými perami podľa mojich...

... tak moc ta ľúbim tata...

 

 

Verím , zo srdca verím že sa všetci rozpamatáme ,a spomenieme si kvoli ktorym pocitom sme sem prišli..

a naše bytie sa zmení na tok radosti , lásky a šťastia..